Netušia, kde je Slovensko. Našťastie.

Autor: Juraj Bencúr | 24.9.2013 o 7:14 | (upravené 24.9.2013 o 15:57) Karma článku: 15,78 | Prečítané:  2258x

To, že Američanom zemepis moc nejde, je stará známa vec. Historky o Američanoch, ktorí len márne hádajú, kde je Slovensko, počul snáď už každý. Môžem potvrdiť, že to je všetko pravda. Ešteže tak.

„Jasné – viem, kde je Slovensko,“ hovorí mi slečna, ktorú zaujíma môj pôvod. „Teda, približne. Niekde pri Kazachstane, nie?“ Chuderke vysvetlím, že Kazachstan je v Ázii, Slovensko v Európe. Keď sa začervená, pridá sa k nám jej kamoška: „Presne, je to niekde pri Turecku.“ Neviem, či myslí Slovensko alebo Kazachstan – akosi mi nesedí ani jedno.

Našťastie netušia, kde to je.

„Milujem tvoj prízvuk! Odkiaľ si?“ pýta sa ďalšia slečna po tom, čo jej poviem jedno jediné slovo („Sorry“). Odpovedám, že zo Slovenska. Nereaguje, len neiste čumí. Asi sa nechce strápniť.

Našťastie netuší, kde to je.

„Budem hádať! Nórsko? Švédsko? Dánsko! Ani to nie? Žeby Česká?“ háda učiteľka manažmentu, odkiaľže to som. Je to dáma v rokoch, no dokonale upravená. Slovo republika k Česká síce nedodala, no aj tak jej poradím, že je veľmi blízko. Vzdáva sa. Odhalím jej pravdu, zdvorilo zhíkne prekvapením a bavíme sa ďalej. Pri lúčení mi hovorí: „Dúfam, že jedného dňa navštívím Slaviu!“ Slovakia, opravím ju.

Našťastie netuší, kde to je.

„Ty si zo Slovenska? Wow, tam som žila štyri roky!“ hovorí mi Gerlinda Lindsey, neskutočne milá aktívna dôchodkyňa, jedna z host families, ktoré sa tu ochotne starajú o zahraničných študentov. So žiarivým úsmevom mi hovorí, ako pred desiatimi rokmi prišla s celou rodinou do Bratislavy robiť dobrovoľníčku v rámci evanjelickej cirkvi. Pomáhala chudobným, chorým, týraným alebo ľuďom bez domova.

Ako sa vám tam žilo? pýtam sa. „No, bolo to dobré, až na to, že ma okradli.“ Rozpačito ju poľutujem po tom, čo mi popíše, ako jej pri Avione niekto vzal kabelku so všetkými peniazmi a dokladmi vrátane pasu. Vysvetlím jej, že okraj Bratislavy nie je dvakrát bezpečný. Mala smolu, pomyslím si, toto sa môže stať človeku všade.

„No, a potom nám policajti odtiahli auto spred kostola kvôli zákazu parkovania, ktoré tam ale narafičili až po tom, čo som tam zastala,“ hovorí mi ďalej. „Za pár hodín tam tá značka už nebola. A ten policajt si odo mňa vypýtal úplatok.“ To sa už červenám od hanby a vôbec neviem, čo povedať.

„A susedia sa s nami vôbec nerozprávali. Ohovárali nás a robili nám naprieky...“ Radšej ani nechcem vedieť aké. Vďaka mojim neustálym „Oooh, really? Oh nooo!“ sa totiž už teraz cítim hlúpo a bezmocne.

„No a nakoniec, tesne pred odletom do Štátov, nám vykradli byt.“ Príhodu už ale nestihne dopovedať, pretože nás preruší program akcie, na ktorej sme sa stretli a mohli sa porozprávať o mojom rodnom Slovensku.

Bohužiaľ vie veľmi dobre, kde to je.

Ľudia organizujú gorilie protesty proti korupcii v najvyššej politike, avšak korupcia a podvody sú tu zakorenené od najnižších vrstiev spoločnosti. Sledujeme pochod za práva homosexuálov, hneď na to pochod za tradičnú rodinu a zákaz interupcií, pričom obe strany tvrdia, že oni sú tí správni, že oni ochraňujú to alebo to. Aspoň niečo. Chýba mi však pochod za to, aby bolo na Slovensku proste viac dobrých ľudí. Ľudí ako Gerlinda. Aby to boli oni, ktorých práva sú chránené. Bez ohľadu na to, či sú veriaci alebo neveriaci, „normálni“ alebo „nenormálni“, či volia červených alebo modrých... Na taký pochod by som šiel.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?