Školstvo je predovšetkým o ľuďoch

Autor: Juraj Bencúr | 8.12.2013 o 21:23 | (upravené 9.12.2013 o 6:48) Karma článku: 19,51 | Prečítané:  2280x

Dejepisárka vyvolá moje meno. Predstúpim pred tabuľu a spustím – témou minulej hodiny bolo medzinovojnové obdobie v Európe. Hovorím o hospodárskej kríze, nacistickom prevrate v Nemecku a Španielskej občianskej vojne. Profesorka ma preruší: „Okej, Ďuro, teraz sa ťa opýtam na konkrétne veci...“ A sype otázky. Kedy bola Noc dlhých nožov? Čo sa stalo 12. marca 1938? Kto vymyslel názov pre bombardér používaný v Španielsku?

Dátumy mi moc nejdú a na poslednú otázku tiež odpovedám nesprávne. Učiteľka ma obviňuje z toho, že som sa látku vôbec neučil. Chvíľu sa hádame, nakoniec ma posadí do lavice s trojkou. Pozadie celej problematiky medzivojnového obdobia ju vôbec nezaujíma. Ani o podstate fašizmu a nacizmu sa na hodine nehovorí. Pár týždňov pred odpovedaním som videl skvelý film z obdobia Španielskej občianskej vojny, no nič z krutých osudov postáv sa na dejepise využiť nedá. Dôležité sú totiž dáta.

Slovenčinárka nám pri každej príležitosti opravuje slovnú zásobu. „Správne je veľmi, nie moc. Moc majú diktátori,“ hovorí asi najčastejšie, keď skúša. Vlastne, skúšanie je na hodinách jej jediná činnosť. Vždy vyvolá troch spolužiakov a 45 minút iba skúša. Keď zazvoní, naparí im nejaké známky a kým sa balíme, kričí: „Za domácu úlohu si skonspektujte stať Osvietenstvo v slovenskej literatúre, budem z toho skúšať.“ Poslušne sa teda sami z učebnice učíme mená všemožných spisovateľov a bifľujeme sa názvy kníh, ktoré napísali.

Na začiatku ďalšieho školského roku nám triedna (dejepisárka z prvého odstavca) oznamuje, že slovenčinárka sa odsťahovala kamsi na dolniaky. Celá trieda jasá od radosti. Nový učiteľ má úplne iný prístup. Čítame básne z čítanky a diskutujeme o nich. „Každý vníma v básni niečo iné, to je na poézii krásne,“ hovorí. Všetci si musíme vybrať knihu, ktorú si prečítame a pripravíme o nej prezentáciu. „Knihy nie sú o predstavivosti, knihy sú o emóciách,“ aj to si z jeho úst pamätám. Na domácu úlohu píšeme úvahy a fejtóny. Nahlas čítame svoje výtvory a rozprávame sa o nich. O prostých tínedžerských myšlienkach, ktoré sme do nich vložili.

Fyzikárka každú hodinu zaplní tabuľu vzorcami a grafmi. Má dokonalý systém používania farebných kried – vždy je všetko prehľadné a jasne vysvetlené. Neučí nás iba vzorce, učí nás predovšetkým rozmýšľať. V triede máme pologénia, ktorý sa na hodine nudí bez ohľadu na farbičky, pretože má všetko dávno v malíčku. Bokom si počíta diferenciálne rovnice. Fyzikárka si po tom, čo nám smrteľníkom zadá príklad na samostatnú prácu, k nemu prisadne. Pýta sa ho, aký príklad rieši, čo ho zaujíma a či nechce nové študijné materiály. Dá mu osobitnú úlohu z vysokoškolských skrípt. Slovom, individuálny prístup. Bez bonusu. S teambuildingom maximálne tak v podobe vianočnej kapustnice v zborovni.

Školstvo je o ľuďoch. Nie o jeho informatizácii, ani o výsledkoch z testovania, ani o uznávaní certifikátov z angličtiny. Stále sa uvažuje hlavne o systéme (o dotáciách hodín, o počte žiakov na gymnáziách a pod.), no zabúda sa na to, že jeho realizátorom sú vždy len ľudia. Je to teda v prvom rade o učiteľoch a ich pracovných podmienkach. V tých súčasných sa nájdu takí, ktorí sú úplne na nič, ale aj takí, ktorí napriek demotivujúcemu ohodnoteniu a biednemu spoločenskému statusu odvádzajú výbornú prácu. Treba sa zamerať na tú druhú skupinu – vážiť si ich, zatraktívniť ich povolanie, zrušiť všetku byrokraciu, ktorou sú zaťažení, a dať im do rúk nové pomôcky (nie iba počítače).

Maturoval som pred 5 rokmi, no všetko píšem v prítomnom čase, pretože si myslím, že sa toho v školách tak veľa nezmenilo. Na záver mená učiteľov, ktorí si zaslúžia, aby sa tu objavili – niekdajší slovenčinár Jozef Kaščák a matikárka/fyzikárka Andrea Pelachová (Gymnázium P.O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dnes sa spochybňuje liberálna demokracia, populizmus je na vzostupe

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?